Monika, ja mám blbých dní, resp. situácií celkom dosť ale našťastie mám po mamke veselú povahu, a ešte - vždy si poviem, že všetko zlé je na niečo dobré.

Syn šiel síce oblečený jak debil, ale možno sa tak aspoň otuží...
Do školy som bežala jak o dušu, no tak som sa aspon konečne prebehla...
Zubára síce manžel nestihol, ale zase v tom čase keď by sedel v kresle, tak aspoň prevzal balíček z PPL ktorý bol ťažký jak sviňa a neochotný dopravca ho chcel nechať len na chodníku.
Stratený mobil aspoň bude nahradený takým, ktorý bude fotiť ako foťák a nie ako žehlička...

Zatial som síce neprišla na to akú má výhodu stretnutie s najkrajšou učitelkou sveta a predtým s riaditeľkou ktorá videla "budúcu nádejnú asistentku" jak nezvláda ani vlastné dieťa, ale časom aj tam objavím výhodu, to som si istá