"moje děti jsou nejlepší na celém světě, ve všech směrech"

nikdy mi táto myšlienka nenapadla - ani u jedného dieťaťa, a to v žiadnom smere

Najstaršieho syna mám pekného podivína, v škole lepší priemer.
Prostredného mám krásneho (objektívne) bezproblémového (tj neničí ma), v škole je zatial jedničkár, ale keďže je to 3. ročník, tak to beriem normálne.
Najmladšie mláďa - dievčatko - je vzhľadovo celkom priemerné (okolie očakávalo, že sa nám narodí krasavica, asi súdili podľa tatínka...), nám sa samozrejme i tak veľmi páči a čo sa intelektu týka, tam to zatiaľ vyzerá veľmi sľubne (ale nechcem predbiehať a preháňať).