Ja som rada, že Vianoce sú aj o darčekoch, inak neviem kedy by som im dala to, čo im fakt chcem dať, ale je mi blbé dať im to "len tak". Tak si to odkladám na Vianoce.

S manželom si už asi tretí-štvrtý rok vravíme, že si nedáme nič, ale nakoniec i tak neodoláme a zvlášť on pripraví pre mňa vždy nejakú pecku, no a ja sa nebudem tváriť, že "nemusel". Som rada, že mal snahu a beriem to ako jeden z dokazov jeho lásky.

Ale inak mám snahy zachovať čo najviac z Vianoc na aké som bola zvyknutá ja ako dieťa - tj viac duchovna a pekných spoločných chvíľ a menej matérie a hlavne zhonu.