Libik, zemiakové knedle MILUJEM. Za čerstva (tepla) samotné a po vychladnutí s vajíčkom alebo ako šišky s mákom. Dokonca som také prasa, že som si ich po krátkom opečení vyváľala v rozpustenom másle s grankom
A úplne najviac milujem, keď sa chce svokra zbaviť zemiakových zvyškov a vytvorí z toho také malé šišky (tlusté asi 10cm a široké cca 3cm). Sú zjemnené máslom a sú božské.
A ja, blbec, som ešte nebola schopná sa jej opýtať na postup práce (i keď trochu tuším).

Celkove mám problém sa jej pýtať na akýkolvek recept, lebo potom som vystavená podrobnému vysvetľovaniu (u múčnikov vrátane presnej gramáže) a opakovanému opakovaniu. Preto to posledné roky robím tak, že poverím manžela tým, aby sa opýtal na postup. Tiež u toho chudák strašne trpí, ale on ju aspoň dokáže utnúť v tom najhoršom.