"to co popisuješ, mi výrazně připomíná projevy mého ADHD syna. Ten se taky musel nějak fyzicky utahat, pokud pak měl předstírat klid"
To si, Pole, vystihla přesně - fyzicky sa utahat aby sa potom dal predstierať kľud. Tak to robím nielen pred vychádzkami s manželom, ale aj keď ideme niekam ako rodina. Potom som kľudnejšia a dokážem s nimi ako-tak držať tempo. Horšie je to, keď sa predtým nestihnem vybiť. To som potom fakt ako pošahaná - spomenula som si na poslednú túru v Tatrách, ako som vybehla pár metrov hore a potom sa vrátila k MM a furt dookola. Cca pol trasy to prebiehalo týmto sposobom
Až keď prišla únava a ja som dokázala íst jeho tempom. VIEM, ŽE JE TO HROZNÉ!!!
ADHD - sice som nebola diagnostikovaná, ale som si istá, že tam tiež patrím. Ešte dnes mám pred očami školkovú nástenku, kde som mala z dievčat najviac čiernych bodov... Začiatky v škole tiež neboli ľahké, ale postupne som sa nejak začlenila a nevyrušovala toľko... Dobrý prospech to asi čiastočne kompenzoval a nebola som úplný lúzr. Fyzický nekľud ma sprevádza odjakživa.
Otázka znie - čo s tým..?