Presne i moja skúsenosť z detstva. Skoro to ani nešlo aby dieťa mala nadváhu (nevravím o genetickej záťaži). Jedla bolo tak akurát, sladkosti výnimočne a zábava sa odohrávala vonku, vačšinou v pohybe.
Teraz to majú deti omnoho ťažšie - sú dostupné lákadla jak kalorické, tak relaxačné (pc hry, internet..). Sú to príjemné veci, chápem, že je im strašne ťažké odolať, a preto - ak je to možné - by sa mali angažovať rodičia.
Ja mám šťastie, že moj starší syn je štíhly, lebo s ním by som nehla. Nevyženiem ho von ak nechce, nevnútim mu diétne jedlo, tam si myslím, že by som ako rodič nezmohla vobec nič.
Ale sú rodičia, ktorí to vzdajú už na začiatku - napr. v práci sme boli napomenuté, že vraj sa u nás pridáva obed len raz. A ona chce, aby jej syn si pridal KOLIK CHCE. Chlapček má nadváhu, má problém pri rozcvičke, pri hrách, proste pri každom čo len trochu intenzívnejšom pohybe. Maminka to uzavrela veselým rozhodením rúk "Já jsem taky širší než vyšší a žiju!"
Toto sú veci, ktoré ma mrzia, i keď mi do toho nič nie je.