"Jen si myslím, že tě obezita straší víc než ostatní věci, padni komu padni. Nepochybuji o tom, že chlapečka omezuješ a motivuješ dle svého nejlepšího vědomí a svědomí, s láskou a domnělou empatií. A nedohlédneš, že to malí filutové ho prostě i díky tomu vnímají jako tlustého od mala a už mu to nikdy nikdo neodpáře, nevím, jestli může mít tolik morálu jako tvůj MM, ať mu to vydrží."

1. obezita je to posledné, čo by ma mohlo strašiť, libik. Neskromne si myslím, že ak sa mi nejak extrémne nezbúria hormóny, že nadváha, natož obezita, mi nehrozí. Tažko možem mať ešte vyšší kalorický príjem než mám teraz. A i tak to držím (asi vďaka športu) na uzde.
2. v práci nemám na starosti toho chlapčeka s nadváhou. Mám tam iné číslo, vďaka ktorému mám málo príležitostí dostať sa k ostatným deťom. U vozíku s jedlom som ešte menej, ale dianie v triede samozrejme vnímam. Úplná sviňa asi nebudem, deti sa ku mne hlásia aj a mimo školku, a to dosť výrazne a krásne
A inak, ten buclík je plne začlenený do kolektívu, má kamarátov, neverím, že si niekto všíma jeho postavu, alebo možno všimne, a nerieši. Nespomínam si, že by som ho niekedy videla ako sedí sám a smutný.

Som si skoro istá, že keby si sa ocitla v našej triede na 1 deň (kludne i týždeň), že by si to už nevidela tak tragicky ako teraz, keď sa možeš len domnievať (a že Tvoje domnienky sú dosť zaujaté).