Oslovím hromadne, lebo o chvíľu ma zavolá dcera do postele až bude ready. Cez deň si ma moc nevšíma, ale večer chce preberať vážne veci a ja sa na to vždy teším, neustále ma niečím prekvapí. Niekedy v týždni sa ma napr. pýtala, čo si myslím, že "kdy asi dostanu poprvé vajíčka?" Došlo mi, že myslí měsíčky
Alebo včera - dostala poznámku, ptz sa jej nahromadilo 5 zapomínáčkov a za tie sa dáva poznámka do ŽK. Bola z toho dost špatná (čo ma prekvapilo, ona posobí dost laxne), ale nakoniec to uzavrela vetou: "Jak by řekl Vašek Tomanec - vezmu si z toho to dobré abych se poučila pro příště, ale víc to řešit nebudu, když už s tím nic neudělám."
Bolo to tak vyspelé a rozumné.

ad psík - to je práve to - závazek na mnoho rokov. A my máme mnoho aktivít, ešte k tomu hlavne moj muž je velmi citlivý na poškodenie interiéru, a vždy obdivujem, ako občas napíšete, že máte podriapaný gauč a pod. MM by sa zošalel, keby psík poškriabal čokoľvek, linku, schody, nábytok! Niežeby mne to bolo jedno...

A mať plemeno na zahradu, no... Pozemek je spoločný so svokrovcami, oni sú zas citliví na kytky, stromky a tak. Bojím sa, že by bolo zle. Škoda, že oni nechcú psa - to by bola ideálna varianta - aby sme neboli majiteľmi my.
Ale navrhla som dcére, že pojdeme do útulku a domluvíme sa na venčení - teda, ak budú mať vhodného (klidného) psíka.

A ja už letím, krásné sa čítajú Vaše tešenia, radosti, mala som aj ja písať len to dobré a nešpiniť si príspevok sťažnosťami, však.