Mojej mamkę a ani svokre asi niet čo vyčítať. Sú - vzhľadom k tomu, aký majú materiál (mňa) - až moc tolerantné.
Pritom obe sú pravý opak mňa - tj systematické, organizované, majú doma upratané.
Za tie roky, čo sem chodí mamka na návštevu, viem, že už neraz prebehli - na záhrade, na hojdačke - debaty mamky a svokry keď riešili moju osobu. Mamka mi to priznala.
Chceli prísť na to, kde robím chybu, ako mi poradiť.
Nejde im do hlavy, že furt niečo robím, a stav mojej domácnosti tomu neodpovedá, alebo len na chvíľu. A keď už je upratané "ako do časopisu", tak stačí malá činnosť (príprava primitívneho jedla), a kuchyňu mám zase jak po výbuchu.
A to už aspoň odpadli hračky, jak vyrástli deti. Predtým to bol omnoho horší masaker.

Mamka predtým dávala nevyžiadané rady (sice velmi opatrne a milo formulované, ale i tak mi vadili), ale odkedy sa dozvedela o mojom ADHD, tak veľmi poľavila a viac rieši mňa samotnú než moju domácnosť. Mňa rieši v tom zmysle, aby som sa viac šetrila a nemala - doma i v práci - služkovské sklony.