Tiež bývam často nervózna, a to hlavne v prípade, že sa zo mňa veľa odčerpalo, keď sa cítim unavene. A mňa unavia i blbosti typu prehltenie vonkajšími faktormi. Napr. nákup v obchode, kde bolo rušivé ozvučenie a tak.

Moj starší syn je pravý opak a nechápem to, ako sa nikdy nerozčúli. Resp. za detstva, keď mal svoje "stavy", tak ano, to bolo hrozné, ale jak sa začal v 12-13 meniť, tak je úplne jiný, a tak vykľudnený, že to až nie je - z mojho pohľadu - možné.
Nech sa mu stane čokoľvek, vždy to nejak okomentuje, napr. "nevadí, povede se to jindy... Vesmír mi to pošle, až bude ten pravý čas.." - a tak rozne, sa snaží ukľudniť aj nás, keď sa kvoli niečomu rozčuľujeme.

Dnes som mu ráno poslala naštvanú sms, že za prvé mi v mojej cvičiacej místnosti dal topení na 3,5, čo z duše neznášam, a za druhé že si zabudol doma desiatu, ktorú som mu ráno v 6 spravila a pridala naštvaného smajlíka k tomu.
A on: "Zbytečně agresivní takhle po ránu. To je zbytečný. Svět je krásnej. Nežijme v negativních emocích."