Ropu, výborne napísané

Och, keď si predstavím, kolko rokov som robila všetko pre rodinu a nedovolila som si ísť behať/ chodiť/ cvičiť v inú dobu než keď oni spali. A niekedy ani to nie, lebo keď smečka spala, tak samica im niečo pripravovala, vyvárala, vypekala. No hrůza.

Potom som si niekde prečítala, že žena by mala mať aspon hodinu denne len pre seba. Prišla mi to úplne šialená predstava, ale i tak som to skúsila. Odvtedy mi je oveľa lepšie.
Rodina si na to zvykla, dobre vedia, že sa im vráti domov omnoho spokojnejší krk rodiny, než keby sa doma okolo nich naťahoval.

Ešte čo si často všímam a počúvam "proč to děláš, vždyť jsi hezká/štíhlá/svalnatá" atd
Takúto (blbú) otázku možu položiť fakt len tí, ktorí nevedia, čo to znamená láska k pohybu.
Postava je až na neviem ktorom mieste, nikdy nebola prioritou.

Hýbem sa hlavne kvoli endorfínom, kvoli nálade.
Druhé miesto - kvoli kondícii, sile, držaniu tela = zdraviu
Tretie - chcem si na horšie časy nasysliť dostatok svalovej hmoty, nech je potom z čoho brať.
A až teraz by bola postava, ktorej lepšie tvary sú len bonusom.

Jediná oblast, ktorá so zdravím moc nesúvisí a ide tam čisto o efekt, sú ruky. Tie chcem mať pevné. Milujem veci bez rukávov a nechcem aby mi na rukách visela koža.