Svitka, psychika je tiež doležitá.
Každopádne 29 DC ešte nie je tak vysoký DC...
A inak..ja som prirodzene otehotnela po 7 rokoch snahy. O miminko som prišla. A zase to nešlo. Až po ďalších dvoch rokoch, čiže celkovo po 9 rokoch snahy som otehotnela po IUI. Medzitým sme s exmanželom absolvovali nespočet vyšetrení, obaja sme naprosto v poriadku. Lekári konštatovali IDIOPATICKÚ NEPLODNOSŤ - čiže neplodnosť bez zistených príčin.
Druhého syna mám s druhým partnerom. Tam sme si snahu naplánovali, ale s tým, že som ho pripravovala na to, že to može trvať a možu byť komplikácie. A stal sa zázrak. Otehotnela som hneď na prvý šup plánovanej snahy (dva mesiace predtým som mala pozit. tehotenský test, ale to ešte neplánovane, o mimi som tiež prišla, ale to bolo tehotenstvo skor biochemické úplne v začiatkoch).
Doteraz netuším, prečo to s exom nešlo. Natrápila som sa dosť. Ale čo sa mi za tie roky podarilo (ešte bezdetnej), usmerňovať aj svoju psychiku. Vedela som už, že to prichádza v takých vlnách, raz je človek hore, raz dole. Takže, keď som bola dole, klíďo som sa vybrečela, ale potom som zvedla hlavu a "jelo" sa ďalej.
Poznám veľa prípadov letitých snáh, nakoniec sa všetky dočkali! Dokonca i holka, čo má prvé adopčátko. Jasné, niekto pre to musel urobiť viac, než len "bežnú" snahu, ale dočkali sa.
Držím palce, nech sa dlho netrápiš. A hlavne, podvedomie je sviňa a oplyvniť ho je jednoduché tým negatívnym smerom, ovšem ovplyvniť ho zase zpátky, to už tak jednoduché nie je.
Pokiaĺ máš pocit, že psychologa potrebuješ minimálne na svoje stavy a že by Ti pomohlo sa "vykecať", choď za ním.
Prajem veľa šťastia
![~;((](/g/s/3.gif)