Ohlédnutí za Vánocemi

Ja viem, vačšina je rada, že už sú sviatky za nami, a ja nedám pokoj..

Zahájila som však likvidáciu Vianočných ozdob, a nejak mám chuť bilancovať..

Takže cukroví (našla som totiž dva zabudnuté perníčky, ktoré ešte cítim na jazyku

- najlepšie, resp. najviac oceňované boli (opať) perníčky. Tesne za nimi sa umiestnili grilážky
- úplne prepadli šuhajdy, o ktorých som si myslela, že ich zvládne aj 5 ročné dieťa.. Uznávam, nedali sa jesť...

Stromček:
- bol v tzv. ľudovom štýle, to zn. slamené ozdoby a perníčky, dookola omotaný zelenou organzou, a tak sa mi zapáčil, že na budúci rok to bude zrejme rovnaké. Minulý rok som mala fialovo-striebornú kombináciu a po pár dňoch sa mi prejedla.

Vianočné prestieranie:
- strašne ma láka kúpiť si nový, slávnostný tanierový set, krásne skleničky na víno, avšak predstava, že si svoj byt ešte viac zapratám... Mali sme len biele taniere, a tú obyčajnost som sa snažila dotiahnuť aspon ostatnou dekoráciou

Vianočné osvetlenie:
Svietil nám na záhrade len malý stromček a predná časť altánku. Chcela by som viac, zvyšok rodiny je však proti, tak s tým asi nespravím nič. Vraj by to bolo gýčové. Ja na žiarovkách nevidím nič gýčové, k Vianociam to podla mňa patrí, i ked preferujem jednofarebné a neblikajúce.

Tradície:
to je moja najvačšia Vianočná boliestka. Večeriame spolu s tchánovcami, a oni praktikujú len šupinu. Moje pokusy o "niečo viac" zatiaľ neprešli. Neteší ma to - tu sú Vianoce len o jedle, darčekoch, no a aby na to všetko boli financie, tak sa nezabudne na kapriu šupinku... Cítim, že deťom nepredávam žiadne svoje (alebo aspon čast svojich) tradície, mrzí ma to, a zároveň to nedokážem riešiť...

Darčeky:
Zdalo sa, že každý bol nadšený, len manžel mi vytkol, že knihu, ktorú som mu dala, prečítal už za 2 dni, tak by to chcelo nabudúce aspoń miernu nápravu...

Upratovanie:
Neviem kde robím chybu,, ale posledné dni pred Štedrým Dňom som spala veľmi málo (presnejšie čísla radšej ani nebudzem uvádzať). Kurnik, ako je možné, že som tak zamotaná? Som predsa doma, na materskej, a ja ani tak nestíham! Ako to potom zvládajú ostatné ženy???
Dokonca som ani nebola schopná doraziť včas na živý Betlehém. Konal sa o 16h, a s deťmi sme tam dorazili 16.40!!!!! Pred Ježiškom už boli naukladané všetky dary, anjeli i pastieri juchali a radovali sa...

Nechápem, ako to všetko zvládala moja mamka, ktorá nemala v manželovi žiadnu oporu, naopak jej to veľmi sťažoval. A mala 3 deti. A chodila do práce. A predsa všetko bolo (alebo sa aspon tak tvárilo) dokonalé...?