Re: Co dnes potěšilo

megyamája, ďakujem, ale neidealizuj si ma prosím, viem byť (tu viac než v reále) pekne hnusná, a keď ma niečo naštve, tak to "lítá".
Hehe, presne včera som si spomenula na niekdajšiu éru svinkovín, ptz som zažila niečo podobné ako z jednej story. Šla som so sklepa s prádlom, bubon sa mi zdal nejaký poloprázdny, a tak som si dala dole sveter a nakoniec aj nohavice od pyžama (to je moj tehotenský "kroj" - kedže potrebujem maximálnu volnost a teplo zároveň - tielko, rolák, sveter a pyžamové nohavice). Asi som na chvíľu pozabudla na to, že už 2 mesiace sú preč doby, ked som schody prešla, vlastne - preskočila - pár skokmi a že sa teraz po nich vlečiem pomalšie než moji svokrovci - dochodci.
Tak som sa pred prípadným načapaním ohromne "poistila" a vybavila - dala som si dole rolák (omotala si ho okolo bokov - rukávmi spravila uzol na jednom boku a na druhom mi vznikla "sukienka") a hore mala len to tielko.
A tíško ako myška som s malou dušičkou opatrne našlapovala na každý schod a dúfala, že ak už niekto na dolnom poschodí otvorí dvere, tak to bude tchýnka, a nie tchán.

No ale keďže som dieťa šťasteny, prvé otvorené dvere boli až tie naše - keď som takto "coolovo" vstúpila do nášho bytu. Manžel pozeral ako na blázna - a ani sa mu nedivím. Vyzerala som komicko-príšerne. A pod tou mojou "sukňou" som ešte k tomu nemala gaťky!