Re: Když děti nezapadnou mezi vrstevníky

Moja skúsenosť.
Dcera (13) je odmalička ten typ ktorý popisuješ, nezapadá, nemá kamarátov, nemá si koho pozvať na oslavu, vždy keď sa robia dvojice ostane sama. Ako malá z toho bola nešťastná lebo bola vždy bokom, ja tiež lebo som videla že má problém začleniť sa a blbnúť s deťmi trebárs na ihrisku. Ako sa naučila čítať tak veľa času trávila s knihou, aj vonku, vždy si zobrala niečo na čítanie a mala som pocit že je rada že nemusí byť s deťmi ale môže sedieť na strome a čítať. Postupne sa to vekom zlepšuje, našla si jednu kamarátku, paradoxne takú s ktorou sedí od prvej triedy a až teraz k sebe našli cestu a majú si čo povedať. Bola som s ňou pred 3 rokmi aj u psychologičky a tá mi povedala že to pravdepodobne súvisí z jej vysokým IQ (150). Radu nemám, asi len čakať a skúšať deti zapájať do kolektívnych činností ktoré ich bavia. Volať iné deti na návštevu k Vám, ale pozor vždy len jedno, ja keď som zavolala viac detí tak tie sa hrali spolu a dcéra bola bokom aj u nás doma. Tráviť čas s deťmi z rodiny, z okolia, snažiť sa priviesť svoje deti k tomu aby komunikovali navzájom. Toto všetko som u dcéry robila aj keď výsledok bol taký nijaký. Boli dni keď sa k nám prišlo hrať dieťa a skončilo to tak že dcéra čítala a druhé dieťa sa hralo s oveľa mladším synom.

Keď sa narodil syn a podrástol vedela som ho porovnať s dcérou a je to obrovský rozdiel. Syn (7) je komunikatívny, vyhľadáva spoločnosť, vie deti zaujať, vie sa pridať k hre aj vymyslieť niečo čo baví všetkých, nemá problém nájsť si kamarátov. Je to veľká úľava keď viem že prídeme na ihrisko a on sám uteká k deťom a o chvíľu sa už s nimi naháňa, smeje, volajú ho k nim domov. Neviem ako to robí lebo ja som typ ako moja dcéra, snažím sa to odpozorovať ale je to asi v otvorenej povahe, možno je to znamením, je Blíženec. Pozná kopec detí ktoré ani neviem kde stretol, pri hre vie odhadnúť v akej môže byť pozícii preto sa s ním hrajú aj staršie deti. Vie sa prispôsobiť ale vie si aj presadiť svoje. Keď bol na prázdninach u švagrinej tak sa s ním hrali všetky deti okolo. Keď pozvali nejaké iné dieťa tak sa hralo s mojím synom a švagrinina dcéra bola bokom pretože je typ ako moja staršia dcéra. Pritom švagriná s ňou od malička obráža ihriská, návštevy, snaží sa aby mala čo najväčší kontakt s deťmi.

Prišla som na to že veľa robí povaha, dieťa sa dá usmerniť, dá sa doviesť k iným deťom, ale ostatné už je na ňom.