Re: Co děláte o vìkendu?

Celý víkend škola. Prvú dvojhodinovku som ale nestihla, ptz som sa ráno vydala behať a - stratila som sa. Ale akože úplne, vobec som nevedela, kde som. Mobil ako vždy - doma, na stole...
V najvyššom stupni zúfalstva som začala stopovať, aby som sa opýtala na cestu. Asi 40te auto mi zastavilo, podľa navigácie mi povedalo správny smer, ja som sa tadiaľ vydala.... A to isté auto po asi 5 minútach u mňa zastavilo, a šofér povedal, že mi to povedal zle, že XY je opačným smerom. A že ma tam može odviezť.
Debilka knedla bola už tak unavená a zúfalá, že prikývla a do auta nasadla.
2 sekundy na to mi došlo, že to nebolo Ok rozhodnutie, a tak som šoférovi oznámila, aby mi zastavil, že ja tam dojdem sama.
On že nie, že vidí, že som hotová, a ani mobil nemám, že ma odvezie..
Mne bolo v tú chvíli jasné, že je to moja posledná cesta. Sedela som jak zabitá, plakala /potichu/ a připravovala sa na koniec. Dúfala, že najhoršie može byť znásilnenie, horšie + mučenie a najhoršie oboje dohromady + zabitie.
Našťastie sa nič z toho nekonalo, a chudáka som podozrievala zbytočne.

Také obyčajné ráno, no...