Re: Co budete dělat o víkendu?

Arnieho sme si priviezli domov 1.6. Na druhý deň veľmi málo jedol, pil a i keď sme to pripisovali smútku z odlúčenia, pre istotu som ho vzala k MVDr. Ten mu striekol do pusinky nějaký "štartér", ponúkol mu konzervičku, ta mu chutnala, doma si ju ešte párkrát dal, tak sme boli spokojní.
Na druhý deň mi volala tchýnka do práce (ona ho mala mať na starosti počas tých 3-3,5h než sa vrátí MM. Povedala mi hroznú vetu "Martino, Arnie asi umírá..." Ja v školke, obklopená deťmi... Emócie nešli ovládnuť, chudáci deti v akom stave ma videli

Letela som domov, odniesla ho k MVDr, vypadal ako mrtvolka, nehýbal sa, bol placatý, totálne apatický. Poslali ma domov, že si ho nechajú cez noc a zavolajú mi. Medzitým ma asi 3x informovali o jeho stave (podozrenie na parvovirozu, hypoglykémia - cukor 1,5).
4.6 telefonát - zase do MŠ - "Váš pejsek bohužel umřel.."

Je to už takmer 15 rokov keď je v našej rodine najhlavnejšou "škemracou" témou PES. Chcel ho prvý syn, potom druhý, do tretice dcéra. Keď sme nakoniec súhlasili, stalo sa toto. Zasiahlo nás to neskutočne, až to nechápem.
Nechápem, ako si mohol tak rýchlo získať naše - hlavne moje a manželove, keď sme boli stále proti. Obrovská bolesť, pre niekoho možno až neadekvátna.

V srdciach nám všetkým ostala velká diera, potrebujeme ju čím skor zaplniť. Nutne. Chcem prežiť prázdniny s psíkom, chcem sa oň starať a dať mu všetko, čo pojde.