Re: Platonické zamilovávání

Čumčo,
Asi viem, ako to Ropucha myslí.
Raz som sa na hromadnej akcii zoznámila s jedným lekárom, nebola to asi úplne zamilovanosť, ale priťahoval ma. Pri príprave jedla som sa dosť škaredo porezala, ponúkol sa, že mi to ošetrí - s vďakou som odmietla a obviazala si to sama.

O pár rokov sa mi prihodila už naozajstná zamilovanosť (s iným), trvalo to minimálne rok, stretávali sme sa dosť často. Na jednom výlete mi podal ruku, že mi pomôže zoskočiť so skaly - opäť som poďakovala a povedala, že to zvládnem (nevyzeralo to divne, lebo v horách som skúsenejšia ako on).

Chápem, že pre niekoho by to mohlo byť nevinné, ja som na takéto starostlivé dotyky extra citlivá, je to doslova skratka do môjho srdca. Nehovorím, že by som urobila niečo zlé, keby som neodmietla, ale zapôsobilo by to na mňa a bol by to zbytočný krok nebezpečným smerom.

Ovládanie myšlienok je teda už ťažší šport, ale aj to sa do istej miery dá.

Ty máš zase pravdu v jednom - ja nie som impulzívna a Ropucha asi tiež nie. To nám dáva o pár zlomkov sekundy viac na zhodnotenie situácie a racionálne rozhodnutie.