Hádky a rozchod

Dobrý deň paní Brabcová.
S priatelom sa hádame už dlhší čas a stále sa tieto hádky stupňujú. Ja sa cítim nepochopená a nerešpektovaná, neschopná si niečo presadiť a on sa cíti ohrozený.
Posledné spory pramenia z toho, že zachránil psa tým, že ho doviedol domov. Boli sme však dohodnutí, že do tohto malého bytu, v ktorom bývame, žiadne zvieratko mať nebudeme. Musela som sa s tým zmieriť, pretože som chcela nejaké zvieratko. Tak som počítala s tým, že keď toto rozhodnutie rešpektujem ja, bude ho rovnako rešpektovať aj on. Prišla však chvíla, kedy pes zostal uviazaný k búde a susedia už boli odsťahovaní. Mal majitelku, dcéru toho odsťahovaného suseda, ktorá zostala bývať v rovnakom dome, len na inom poschodí. Ale to sme nevedeli. Začal konať. Obvolal úrady, zobral si psa. Ja som si to poriadne nerozmyslela a najskor som súhlasila. Za pár minút som mu volala, pretože som nad vecou dokladne porozmýšlala a upozorňovala som ho na to, že je možné, že som tehotná, ale test ešte nič nevykazoval. Slúbil, že psa si zoberieme s tým, že mu nájdeme nových a vhodných majitelov. Ale t sa nestalo, ja som v druhom mesiaci tehotenstva, psa stále máme a mne v tomto malom byte naozaj vadí. Neviem si predstaviť, že tu bude ešte mimi. Mám stavy, kedy sa moja zlosť nedá zvládať a mám stavy amokov. A to, že porušil našu dohodu a neberie ohlad na moje pocity mi ku kludnému tehotenstvu nepridáva. Pes neposlúcha, lietajú z neho chlpy a ja som z neho nervózna, neviem ho prijať. Priatel sa vyjadril, že buď sa zmierim so psom alebo mám vypadnúť. Nechce sa baviť o tom, že porušil dohodu a ani o mojich pocitoch. Berie to ako útok a označuje ma za zlú a nenávistnú k zvieratám. Utrúsila som poznámku, z ktorej bolo znatelné že toho psa proste nechcem. Zvieratá roznášajú bacily, ktoré majú vplyv na vývoj miminka v tehotenstve a aj po narodení. Moje obavy a histéria je opodstatnená, ale moje pocity nepochopené. Posledna hádka skončila tým, že sa mám vypakovať. Som tehotná, nemám trvalý pobyt, mám tu prácu a dlh vďaka tomu, že sme šli spolu bývať. Neviem čo robiť. Som bezmocná a stratená. Hlavne preto cítim bezmoc, že som v jeho problémoch stála vždy pri ňom a snažila som sa pochopiť jeho pocity a bola som trpezlivá s jeho problémamy. Pripadám si, že na toto isté ja nárok nemám. Cítim sa odkopnutná.
Prosím o radu, ako túto situáciu zvládnuť. Hádky sú časté, ale včerajšia bola definitívna.